Just give me a reason- The end

10. ledna 2014 v 10:26 | ♥Ronnie_Malik♥ |  Just give me a reason (Harry)



Harry
Toto bol nakoniec posledný deň. Nie že by som bol na to hrdý, ale nakoniec začnem žiť svoj sen. Áno, ja Harry Edward Styles, najväčší blbec a hráč s dievčatami, má svoj sen. Bol som to schopný držať v tajnosti. Vždy som si myslel, že mám dobrý hlas, ale napriek tomu som sa cítil neistý aby som predvádzal svoj talent pred ostatnými. Teraz som podpísal zmluvu so Sonny Records a mojím manažérom sa stal Paul Higgis. Neuveriteľné, že? Môj život bol nudný a nudný, a nikdy som si nemyslel že sa môže stať niečo tak dokonalé. Zhlboka som sa nadýchol a zaklopal som na Arine dvere. Ešte stále bývala v dome jej rodičov a plánuje sa odsťahovať a kúpiť si byt v New Yorku, pretože jej univerzita nemá žiadny kolaj. Úprimne povedané ja som šťastný aj za ňu. Bola prijatá na Art Designer univerzitu v New Yorku pre módu a dizajn. "Mojím hlavným cieľom," povedala. "..je byť slávnou návrhárkou a kritičkou oblečenia." Za každým, ked mi o tomto rozprávala tak som ju povzbudzoval a ona urobila presne to, čo som od nej chcel. Počul som ako sa začali odomikať dvere s kľúčami.
"Sakra.." Ari zamrmlala a narovnala si jej krásne, dlhé červené šaty. "Tie dvere sa ťažko otvárajú." Zasmial som sa vzal jej ruku do tej mojej a jemne som ju na ňu pobozkal.
"Vyzeráš nádherne," povedal som a môj hlas zašepkal posledné slovo. Usmiala sa a jej oči žiarili v mesačnom svetle. Objala ma okolo krku a pritiahla si ma do milujúceho objatia. Objal som ju späť a zabalil svoje ruky okolo jej útleho pása a položil som si hlavu na jej rameno, vzdychoval som jej vôňu mandarínok a jahôd, vždy tak dokonale voňala. "Si pripravená ísť?" Spýtal som sa jej a vytiahol ju z nášho objatia. Zamračila sa trošku, ale prikývla a venovala mi malý úsmev. Naše prsty boli navzájom prepletené, ako rýchlim pohybom zavrela dvere za sebou.
Žmurkla a zrazu stuhla pri pohľade pred ňou.
"To nie.." zamrmlala s otvorenými ústami. Usmial som sa a pobozkal som ju na tvár.
"Ach, ale ja som to urobil." Jej výraz bol stále prekvapený, tak som išiel dopredu a cestou som ju viedol k čiernej limuzíne, ktorá už na nás čakala. Otvoril som dvere a ona si sadla dovnútra a stále sa usmievala. Ponáhľal som sa na druhú stranu a tiež som nasadol.
"To je.." Odmlčala sa v rozpakoch bola bez slov.
"Ja viem." Dokončil som za ňu. Pokrútila hlavou a pozrela sa na mňa. Jej oči boli stále prilepené po celom aute, kým sklonila hlavu a zadívala sa na jej nalakované nechty. Chytil som ju pomaly za ruku.
"Si v poriadku?" Spýtal som sa a zastrčil jej prameň vlasov za jej ucho. Prikývla a hodila falošný úsmev.
"Všetko je perfektné." Naklonila sa do bozku a položila mi ruku na tvár. Ked sa odtiahla boli sme len centimetre od seba a ja som mohol cítiť jej dych.
"Niečo sa deje zlatko. Len mi to povedz," prosil som ju, chytil som ju za ruku. Najprv sa pozrela na mňa a potom si zahryzla do pery a prehodila si vlasy, ktoré jej padli do tváre.
"Ty, ja, zajtra odchádzame." Povedala. Sledoval som ako vyfúkla vzduch a prinútila ma aby som všetko pekné, čo som na dnes večer naplánoval, bolo zrazu zlé. "Nemyslím, že to budem schopná zvládnúť, Harry. My sa už nikdy neuvidíme."
"Prestaň, Ari," riekol som ticho. "Nehovor to. Len preto, že budeme tisícky kilometrov daleko od seba neznamená, že sa nemôžeme navštevovať aj ked nie často."
"Ale po dnešku už spolu nebudeme môcť mať rande... A my sa uvidíme len tak na rok. Nechcem aby to takto trvalo až dokonca. Toto je pre mňa vážne veľmi ťažké." Sledoval som ako sa dusila, utrela si slzu z pod oka. Prisunul som sa k nej bližšie a omotal si ruky okolo nej a utešil som ju s mojím dotykom.
"Chcela som ťa požiadať, aby išla so mnou, ale obaja vieme, že New York je to, čo chceš. To je miesto, kde chceš ísť na vysokú, a kde budeš vyrastať a predávať vlastnú značku oblečenia." Usmial som sa a tým som prinútil aj ju.
"Chcem to pre teba. Chcem aby si aj ty žila svoj sen, Ari. Chcem aby si na svete všetkým, vrátane mňa, ako veľmi máš rada svoj život. Dokáž mi ako moc to chceš." Povzdychla si a hrala sa s mojimi prstami. Ja som absolútne miloval jej dotyk.
"Ja neviem," povzdychla si.
"Ariana, počúvaj ma," povedal som a prinútil som ju aby sa na mňa pozrela. "Pohyb. Nájdi si niekoho iného tam, aby si bola šťastná. Nájdi si niekoho, kto môže s tebou zaobchádzať lepšie ako ja? Čoskoro zabudneš na mňa, vydáš sa a budeš mať perfektnú rodinu. Kto vie? Možno sa tým mužom stanem ja. Ja vážne neviem.." Žmurkol som na ňu a ona sa začervenala rovnako, ako aj ja.
"Ako deprimujúco to znie Harry, len sa snažíš aby som sa cítila lepšie." Usmiala sa. "Ale toto sa tak rýchlo nestane. Možno nikdy nebudeme spolu." Zamračila sa. Práve toto som nechcel..

ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ
"Budem mať.." Ari sa vytratili slová, ked môj jazyk dokonale skĺzal s tým jej. Rozhliadla sa do menu a pozrela sa na mňa.
"Budem mať to isté," povedal som a čašníčka odišla s našimi ponukami.
"To nebolo priliš drahé, čo sme si objednali, že? Nechcem aby si veľa platil. Ospravedlňujem sa-"
"Zlatko, upokoj sa." Zasmial som sa a schmatol obe jej ruky pod stolom. Zhlboka sa nadýchla pokrútila hlavou. "Aj keby som platil veľa, nevadilo by mi to, chcem aby táto večera bola dokonalá.. Ked sme spolu už poslednú noc." Povedal som ako by len pre seba. Stále sa mi to veľmi ťažko priznávalo.
"Máš pravdu." Súhlasila a pokrútila hlavou. Naklonila sa ponad stôl a položila si svoje pery na tie moje. Pobozkal som ju a pocítil som v sebe rovnakú iskru ako ked sme sa pobozkali po prvý krát v jej izbe. Odtiahla sa a posadila sa naspäť na jej stoličku. Trochu mala rozcudzané vlasy, takže si ich napravila. "Dakujem ti Harry. Za všetko." Povedala a poslala mi malý úsmev. Zaťal som zuby a šúchal som si svoje ruky. Neznášam emócie. Teraz ich mám len po Ari. Som normálny typ človeka, ktorý zachytáva všetko, a ja viem, že je zlé to čo idem urobiť, ale ja nie som typ chalana, ktorý by bol schopný pred niekým plakať. Zhlboka som sa nadýchol.
"Nie je zač. To je všetko pre teba." Mihol som na ňu zrak a ona sa začervenala pričom sa napila vody. Po dalších desiatich minútach prišli naše jedlá. Nikdy som nemal rád Ratatouile, ale teraz to vyzeralo vynikajúco. Pozrel som sa na Ari a jej oči sa rozžiarili. Oblízala si pery a chytila sa za vidličku, zasmial som sa ked som ju pozoroval. Jej oči pristáli na mne a stuhla.
"Čo je?" Zamrmlala cez jej jedlo.
"Si Tarzan." Zasmial som sa a ona okamžite pokrútila hlavou. Pozrela sa na mňa a utrela si obrúskom ústa.
"Hej! Nemôžeš mi hovoriť tak. Iba ja môžem tebe tak hovoriť." Uistila ma.
"Jedz dalej a ja budem robiť presne to isté. Ručím za seba." Pokrútila hlavou. "Nie je to dobré?" Opýtal som sa po pár minútach, ked na jej tanieri bolo ešte stále dosť.
"Nie, len papám pomalšie." Zasmial som sa na tom, ako to povedala. Nemôžem uveriť tomu, že tu nechávam takéto dievča, Je tak dokonalá a úžasná, nemôžem uveriť že som v živote našiel dievča, ako je ona.
ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ
Zbalil som svoj posledný kufor a tým sa v ňom uzavreli všetky moje šaty. "Mal som kúpiť väčší kufor," zamrmlal som.
"Harry, upokoj sa." Riekla moja mama a položila si ruku na moje plece. Zazipsoval som poslednú otvorenú priehradku na kufri a zostal som tam ticho stáť a prižmúril som oči. "Ja ťa nechápem.." Povedal som jej a potriasol hlavou. Zasmiala sa a potľapkala ma po chrbte, ako sme išli po schodoch dole a ja som si bral moje kufre. Mal som ich presne sedem, ktoré boli úplne plné a mal som v nich zabalené snád všetko. Schmatol som další kufor a zaniesol ho po schodoch dole. Počul som rôzne hlasy, ked som išiel dole, a presne som vedel komu patria. Zrýchlil som tempo a išiel som do obývačky, kde stála moja mama s Ari, jej otec a mama a dokonca aj Mia.
Monika bola pravdepodobne už znovu na vysokej škole, takže to bol dôvod prečo neprišla. Troy a Taylor mali prísť spolu, takže by tu mali byť čoskoro. Ked som odložil svoj kufor, tak sa na mňa všetci pozreli a usmiali sa, až na Ari. Ona sa len neprítomne na mňa pozerala, akoby sa chystala do plaču. To moje srdce sa okamžite zlomilo.
"Wow, Harry. Kalifornia? To je tak daleko," povedala Arina mama. Prikývol som a vložil si ruky do vreciek.
"Ja viem," vydýchol som. "Je ťažké vedieť, že ako daleko ma táto kariéra berie."
"No ty si veľmi talentovaný. Už máš pred sebou veľkú budúcnosť, a budeš musieť byť veľmi nezávislý. Takže si myslím, že je to dobré ak si v pohode, rozbehneš sa ako sólový spevák," Arin otec dodal. Kývol som hlavou na súhlas. Bola to pravda, byť slávnym si berie svoju daň. Existuje toľko možností, čo by som mohol dosiahnúť.
"Harry, Harry, Harry..." Mia opakovala, prešla ku mne a položila si ruku na moju tvár a pohladila ju. "Dobrý chlapec," dodala a dala mi malú nenápadnú facku. Pozrel som sa na ňu a uškrnul som sa rovnako, ako aj ona.
Pre tentoraz som sa na ňu nenahneval. "Ale nezabudni, že si stále ten blbec zo strednej školy. Hej, ale teraz si celkom slávny, zlatíčko." Všetci sa medzi sebou začali rozprávať a ja som sa pozrel na Ari, ktorá sa hrala s jej prstami. Usmial som sa a prešiel som k nej, položil som si ruky pod jej bradu a zdvihol jej hlavu tak, že jej krásne oči sa stretli s mojimi.
"Nebud smutná," povedal som a pohladil ju po tvári palcom.
"Je to celkom ťažké sa hrať na šťastnú, ked som musela súhlasiť, že sa rozídem s mojím priateľom, pretože sa bude pohybovať po celej krajine." Vyhlásila s nútením úsmevom a zamračila sa.
"Hovoríš to ako zlú vec." Povzdychol som si.
"Pretože to je.. ale ja nechcem, aby sme sa o tom bavili. Mali sme toho dosť," zamrmlala a skrížila si ruky na prsiach. Pozrel som sa na ňu a moja myseľ bola už úplne šialene popletená. Neznášam ten pocit, a viem že to samozrejme robím čoraz ťažším, než to je.
"Ospravedlňujem sa.." Zašepkal som.
"Ja viem," povedala dosť hrubo. "Chápem, že ti to je ľúto. Chápem, že chceš ísť a tiež, že nechceš aby som sa cítila zle. Chápem to, Harry. Povedal si mi to už miliónkrát. Myslím, že som toho už počula dosť." Vytiahol som ju do kuchyne so mnou, aby nikto nepočul náš rozhovor.
"Nemusíš sa správať týmto spôsobom. Aspoň bud šťastná pre mňa. Nechcem ťa tu nechať s vedomím, že so mnou pohŕdaš a že si smutná a depresívna kvôli tomu,"
"A jaký mám z toho mať pocit?" Spýtala sa a naše oči sa stretli. Zostal som ticho. "Ani raz som sa nechcela chovať takto. Len ked mi stále hovoríš že nemám byť smutná a namiesto toho mám byť šťastná, tak ma to občas popletie. Ja chcem vedieť, ako sa cítiš ty, Harry. Vyzeráš tak šťastný, a ja tu sedím a len tak plačem, pretože chlap, ktorého milujem odchádza daleko." Slzy jej stekali po bezchybnej tvári a zamáčali jej líca. Zakaždým, ked jej vyšli nové slzy, tak som jej ich zotrela palcami a venoval jej súcitný pohľad.
"Ty si ani neuvedomuješ, ako zle sa cítim, Ari. Som smutný, ako ty, ver mi. Nechcem ťa opustiť. Bol by som radšej každý, každučký deň a sekundu s tebou. Toto je však môj sen. To je to čo chcem robiť, a ty pôjdeš do New Yorku a budeš budovať svoju módnu kariéru, dobre? To je to čo budeš chcieť robiť. Zavolám ti raz za čas a ja nechcem, aby si sa uzavrela do seba, pretože sa bojím, že si budeš chcieť zastaviť svoju kariéru a nebyť v New Yorku a ísť za mnou. Ale budeš mať tiež veľa práce. Nebudeš mať čas na mňa. A nie-" Bol som zastavený, ked som pocítil pár pier na tých mojich. Zabalil som svoje ruky okolo Ari, čím som si jej telo pritiahol bližšie ku mne. Obe jej ruky boli na oboch stranách mojej tváre. Bozk sa dostával čoraz hlbšie a v okamihu čoraz viac vášnivý a žiadostivý. To je presne to, prečo žijem. Byť s ňou, cítiš jej pery na mojich. Žijem aby som ju rozmaznával a pochválil ju pri každej príležitosti. Povedať jej, že ju milujem, že pôjde spať, každý noc, a potom, čo sa každé ráno prebudí. To je niečo, čo už nebudem môcť urobiť.. ale viem, že ja musím ísť.
"Milujem ťa, Harry."
"Ja ťa tiež milujem, Ari. Budeš mi tak moc chýbať."


je to celé na nič.. aspoň so mnou. Vraj mám málo železa v krvi, takže do mňa nútia všetky tie hnusné jedlá, čo neznášam :/
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Justin vs 1D

Justin <3
1D <3

Komentáře

1 Kristi Kristi | 10. ledna 2014 v 20:51 | Reagovat

Prepáč mi to teraz som si dodatočne prečítala časti. Už si si ma aj pridala na FB ale ja som v poslednej dobe fakt nemala čas začala škola musela som ísť na intrák a v pondelok mám strašne dôležité skúšky potom sa ti ozvem na FB a ak niečo potrebuješ s čím by som ti mohla pomôcť daj vedieť :) ja ti ešte napíšem ale asi až nejako cez týždeň keď budem mať náhodou na intráku dobrú wifi lebo je tam fakt dosť na hovno.. Prajem ti skoré uzdravenie! :) a len kľudne jedz aj tie jedlá lebo zdravie je to najdôležitejšie! :).. časť je úplne dokonalá tu mi tečú slzy a sestra na mňa pozerá ako na retarda -.- :DD nevadí :D napísala si to dokonale a ja sa neviem dočkať už toho pokračovania lebo si to tam tak napínavo ukončila že fúúú :D ... daj rýchlo ďalšiu prosím :)) ;D .. ak nie tak to chápem :). Tak sa teda lieč a čím skôr vyzdrav potom ti ja napíšem dovtedy vymysli s čím by som ti mohla pomôcť :)

2 :) :) | 13. ledna 2014 v 21:39 | Reagovat

Úžasná časť :) A z toho že máš v krvi málo železa si nič nerob :) Ja to mám tiež a tiež ma nútia jesť aj to čo nemám rada, ale tak zdravie je dôležité :)

3 best-story-1d-jb best-story-1d-jb | E-mail | Web | 16. ledna 2014 v 10:11 | Reagovat

Ahoj, prepáč že ťa otravujem, no na blogu http://best-story-1d-jb.blog.cz/ zháňajú nové poviedky.
Ak by si mala záujem, mohli by zverejňovať aj tvoje poviedky.
Myslím si, že takto by tvoje poviedky čítalo viac ľudí. Tak ak chceš, napíš na tento e-mail: marketamikeschova@seznam.cz .

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
twitstamp.com