Červenec 2011

Konečne sa to splnilo 3.časť poviedky

31. července 2011 v 18:45 | Betka <3 |  DyR poviedky
Prvý deň,čo sa už idem do triedy učiť.Pravdupovediac mám aj trocha strach.Čo ked ostatný nebudú ako Jose a Lupita a neprímu ma medzi seba?No a ešte vidieť Diega na to isto nemám náladu.Ako vidím máme novú spolužiačku,trieda privítajme ju,povedala Mia.Som Mia Colucciová!A ja som padnutá na hlavu!Čo prosím?Z daleka vidieť,že si namyslená krava,kde máš postavený domček pre bárbiny?Mii sa hned otvorili ústala ale aj zavreli.Vico!Ona urazila barbiny!!A celá trieda sa začala smiať:D.Si dobrá,konečne niekto dal tej nemyslenej bárby:D.Som Miguel a ty?Roberta..A vošla Hilda,učitelka dejepisu.Vítam vás študenti zvásť vášu novú spolužiačku Robertu.Oh hned sa mi prevrátili oči.Roberta!Roberta!Počula som tichý krik.Čo chceš?A poslal mi lístok ano bol od Diega.Bustamante čo tam robíte!Povedala Hilda.Nič,pani učitelka."Milá Roberta viem nezachoval som sa včera pekne,chcem ti to vynahradiť a ak chceš aj ti budem ta čakať po vyučovaní pri bazénoch,DIEGO".No teda,povedala som si.Potom som ten list preposlala aj Lupe a Jose.Obydve naňho kidali,ale ja som tam chcela aj tak ísť.A práve vtedy mi došla SmS-ka od mamy boli tam len blbostičky,že či sa mám dobre a tak,ale pred Jose a Lupitov som si vymyslela,že ma zavolala domov.Aby som mohla ísť za Diegom.Vedel som,že prídeš,povedal.Môžeme isť niekam von?Nechcem ostať v škole.Jasné podme.V poslednej chvíli sme ešte stihli ísť von.Tu nedaleko je dobrý bar,pôjdeme tam dobre?Dobre.Ako sme tam sedeli a rozprávali sa cítila som úplne úžasný pocit.Už sa za včerajšok nehneváš?Nie,to je v pohode.Ok.Tak ok.Pritúlil sa pomali ku mne a pobozkal ma.Prepáč ale už som to nevydržal.Anija,povedala som.Ale potom som sa v sebe naozaj zahambila.Tak čo Roberta budeme spolu chodiť?Ano,ale musíme to najprv vysvetliť Jose a Lupite pretože som im povedala,že som išla za mamov.Aha tak preto si chcela odísť tak rýchlo zo školy a zasmiali sme sa.Jose a Lupita to pochopili a boli tiež štastné,aj ked to Jose až tak velmi neprejavovala ako Lupita.

Diego ja ta asi milujem! 2.časť poviedky

31. července 2011 v 17:18 | Betka <3 |  DyR poviedky
Prečo plačeš,Roberta čo sa ti stalo,pítala sa Lupita.Nič,nič,a ja som len dalej plakala.Jose práve vyšla zo sprchy,ked zbadala ako na posteli plačem.Moja čo sa ti stalo.Prepáč,že som ti neverila mala si pravdu je to len obyčajný sukničkár.Idem a dolámem mu všetky kosti,povedala Jose.Nie to nerob,klud.Čo ti spravil?Chcel ma pobozkať.Lujánová,volá vás pán riaditel,vošla Alicia.Roberta,stalo sa vám niečo?Nie v pohode Alicia,Dakujem.Už sme sa pokúšali zaspať,ked José buchla dverami.Bezočivec!!Jose!!Jose?!Tvôj Dieguško sa už tam s nejakov babov vonku bozkáva.Tomu neverím,povedala som.Tak sa na to chod pozrieť sama.Išla som a bola to naozaj pravda.Bozkávali sa tam strašne vášnivo.Už ked som sa chcela otočiť drgla som náhodov do náradia čo bolo zamnov,ale ešte som stihla rýchlo utiecť.Kto to mohol byť?Ešte som počula ako to Diego hovoril.Vošla som do izby a srdce mi bilo ako nikdy.Dievčatá už spali no a aj ja som sa pokúšala zaspať a zabudnúť na tento deň.Nešlo to hodiny som sa prevracala v posteli.Až som zaspala.A niečo sa mi začalo snívať..Sedela som na krásnej lúke,kde bolo plno kvetov spolu aj s Diegom.Bozkávali sme sa a nežne sme sa obímali...Až došiel niaký človek,ktorému som tvár nevidela.Chcel zbyť Diega ja som mu nedokázala pomôcť.Len kričal Roberta,Roberta.Ale ja som len cítila ako mi zmrzli nohy a ja som nemohla dalej.Nie!!!Vykríkla som a zobudila som sa.Naštastie to baby nezobudilo.A tak som sa rozhodla,že tento sen si nechám radšej len pre seba.Už aj v tom sne som začala cítiť ako velmi začínam lúbiť Diega.

Prvé stretnutie 1.časť poviedky

31. července 2011 v 17:00 | Betka <3 |  DyR poviedky
Nemyslela som si,že ja Roberta Pardová prežijem na nejakej zatrpknutej EWS.Ale no dobre kôli mame som to spravila.To by som nikdy nedopustila aby ten starý pán (môj otec) si ma odviedol so sebou.Vošla som,ale na chodbe nikto nestál.Vrátim sa za Aliciov a opítam sa jej kde je moja trieda,povedala som si.Už som bola na konci chodby,ked zrazu do mňa niekto len narazil.Auuv.Prepáč,prepáč..Ale to je v pohode,som zviknutá,že ma každý len drgá kade lahšie.Ale,ale.Prestaň to len srandujem :D.Som "Roberta".A podali sme si ruky.Ja som "Diego" Diego Bustamante.Takže ahoj Diego Bustamante,a naše oči sa na seba úprimne pozreli.Kolkátačka si,chodíš sem nie?4,vlatne práve hladám štvrtácku triedu.Tak to ta tam privediem.No,super.Aj ja som štvrták,takže spolužiaci.Wow..Odprevadil ma do triedy,ale nikto tam nebol.Ja pôjdem,pozrieť sa na moju izbu,tak zatial..Pa,Roberta."Roberta Pardová"Guadalupe,GuadaČo?"Jose Lujanová?"Iba som sa čudovala na tiem mená,preboha to skym som na izbe,povedala som si ked som zbadala menovky na dverách.Ahoj,Ahojte.Čawko,povedala hnedovlasá José.Ahoj rada ťa spoznávam už len ty si nám tu chýbala,povedala Lupita.Neboj sa,myslela som to v dobrom,a objala ma.Verým tomu,že my tri budeme najnormálnejšie z celej tejto školy!Povedala Jose.Tak to máš teda pravdu.Neviete náhodov kto je ten Diego Bustamante.Ach už si toho kreténa stretla,povedala Jose.Kreténa?Ku mne sa zachoval celkom milo.Tak to asi len ku tebe,každému to robí milí,milí a potom ta zbalí o týždeň sa stebov rozíde a stále ostane hrdinom.Hlavou sa mi hned premietlo či hovorí pravdu,vlastne som ju vôbec nepoznala,ale hovorila to tak presvedčivo,že som tomu musela uveriť.No baby podme sa najesť lebo ja už naozaj odpadnem,povedala Lupita.Dobre podme.Oproti nášmu stolu už sedel Diego aj s kamarátmi.Vôbec som nemala chuť jesť,iba sa naňho celí čas dívať.No teda!Ty si sa dobre namotala.Jose,ja som sa na nikoho nenamotala.Aha nie,tak potom prečo naňho pozeráš ako myš na syr?Prestaňte sa hádať!!Povedala Lupe a uzavrela našu hádku.Kútikom oka som sa pozrela a uvidela som,že sa blíži Diego.Ahoj Lupita,Aloha Jose,Roberta?Ano?Nechce sa ty ísť na malú prechádzku?Aspoň ti ukážem školu.To si musíme prediskutovať,na chvílu odíd povedala Jose.Hej,Hej čo to robíš.Podla mňa to je velmi dobrý nápad aby ti ukázal školu no nie?Ale Lupita načo by sním išla.Jose,na tom ešte neni nič zlé.Klud baby,Lupe má pravdu na tom neni nič zlé takže pôjdem.Ale ak by sa o niečo pokúšal len ma zavolaj a ja mu dám taký kopanec,že upadne do bezvedomia minálne na 4 roky :DD.Jose to nebude treba.A tu máme telocvičňu,cvičíme tu len cez zimu inak sme vonku.No super,povedala som nahnevaným hlasom.Čo?To nič ani si to nevšímaj,Roberta,pozri sa na mňa.Čo je potrebuješ cigarety?:D.Nie..Si velmi pekná.A už sa blížil,že mi ide dať pusu.Ukázala som rukov.Hej,hej,hej,hej.hej ustúp chlapče.Ja niesom kus deky s ktorým sa zakryješ ked ti bude zima jasné.Ale ja to myslým vážne.No ved aj ja..Poznáme sa necelí deň a čo si si myslel,že sa budeme hned bozkávať?Potom mi už začali padať slzy a musela som odísť.






Ako zomrela moja sestrička!

30. července 2011 v 10:13 | V.R |  Príbehy o Láske
Bola jar,teplo.A ja už stí rok sedím na tom istom mieste a len spomínam.Spomínam na chvíle prežité s mojou sestričkou.Kde si?Čo práve teraz môžeš robiť?Toto mi chodí vždy cez mysel.Ale na tieto otázky mi už nikto neodpovie.Presne tento deň,pred mnohými rokmy,zomrela moja sestrička!Vyšla som znova na cintorýn ako každý deň po škole.Ale dnes ma to príliž dojalo.Plakala som,plakala a len plakala.Slzy zo mňa tiekli ako z potoka.Zrazu ma len niekto chytil za pleco.Hej,o chvílu tu bude menší potok..A čo nestraraj sa o mňa,a odíd!!Ked som sa naňho pozrela akoby všetky moje slová čo som naňho povedala zmrzli!Prepáč,ale niesom zviknutá na to ak sa mi tu niekto prihovorí.To je v poho,určite by sa to ani mne nepáčilo.Kamarátka?Sestrička!Môžem vedieť čo sa stalo?Na tej fotke je naozaj nádherná.Ona,to je ona bola vždy krásna,a aj táto fotka je jej posledná,z dňa ked zomrela.Boli sme malé mali sme len 5.Krsná nás zomrela babke na dedinu a my sme tam len pobiehali.Raz,ten deň.Zavolali babke,že musí ísť pomôcť na pole.Ak by neprišla vyhodili by ju z práce,no a nevedela čo urobí s dievčatami.Tak nás so sebov zobrala a tam sme sa hrali.Zbadali sme tam malú chalúpku ako z rozprávky a išli sme sa na ňu pozrieť bliššie.Vošli sme,kričali sme ale nikto tam nebol.Vraj patril jednej starej žene,ktorá nemala rada deti a tak tý,ktorý bývali v okolí ju chceli zabiť.No podpáliť,smutné.Ale presne ten deň ona velmi skoro ráno odišla,pretože jej brat bol velmi chorí a tak ho išla navštíviť.Cez malé okienko nás zbadali a mysleli si,že sme asi tej tete vnučky.Vôbec ich to nezaujímalo a začali podpalovať dom!Dvere poriadnu buchli akoby tam niečo pripevnili aby sa nedali odtvoriť.Karin,Karin musíme kričať o pomoc,vravela som.Kričali sme ako sa len dalo,ale nikto nás nepočul.Moja sestrička mala na seba krásne biele dlhé šaty a tie sa jej v zápätý chytili o oheň.Dupala som jej po šatoch ako sa len dalo ale nepomáhalo to.O niečo neskôr už začali padať kúsky z dreveného podlažia a my sme sa velmi báli,že nás môžu trafiť.Karin narazila do jedného stlpu a ten sa začal rútiť spolu aj ostatními.Musíme von!!Kričali sme ale stále to nepomáhalo.Až na Karin padol velký kus dreva a ona ostala ležať na zemi.Pokúšala som ju vyslobodiť,ale to drevo bolo príliž tažké.Nakoniec aj mňa privalilo.Celí čas sme sa silno držali za ruky a dúfali,že nás zachránia.Preboha horí dom Pani Morganovej!!Ked som to počula vedela som,že sme už zachránení.Od strachu som vôbec nevnímala,že mi horeli ruky a aj tvár.Kariin!!!Sme zachránení.Karin?!Až potom som si všimla,že ona ma už vôbec za ruku nedržala.Otrávila sa asi dymom a len spala.Jeden pán len vybil dvere a už aj ja som zaspala.Preboha dievčatá,kričala babka!Odviezli nás do nemocnice a som sa pomali prebúdzala,nakoniec sa na izbe prebudila aj Karin.Sestrička čo sa stalo?Hovorila.A prečo máme zviazané ruky a nohy.Karin nerozprávaj.Ale nie Sísí,povedz.Už ani ja si to nepamätám.To nevadí,bude všetko v poriadku,povedala.Velmi ťa lúbim vieš to?A my dve ostaneme navždy spolu,ako to hovoria v tej rozprávke.Ano sestrička,navždy spolu!!A na to začali híkať stroje.Sestrička,sestrička!!Čo sa to deje???Mňa vytlačili z izby a ju tam začali oživovať,ale zomrela.Už sem chodím 10 rokov,každý každučký deň som tu a zhováram sa sňov.Chlapec sa neozíval a tak som sa otočila k nemu.A on tiež len plakal!Máme tu davší potok,povedala som.Asi bude.Prečo si už nedáš dole tú šatku z tváre,ja sa ti neozaj nebudem smiať.Dala som si ju dole a vyhrnula som si rukávi.Vydiíš toto som ja!Úprimne sa na mňa zahladel a povedal.Ty si naozaj krásna,a dal mi pusu.Potom odišiel.Vyzeral velmi mlado,a netušila som,že už mal vyšše dvadsať.Ked som potom deň pozerala zoznam mrtvých uvidela som ho a rozhodla som sa,že pôjdem na jeho pohreb.Už som sa vôbec nebála výsť a ukázať svetu moju tvár,vdaka nemu.Ako som tam len stála a pochovávali ho,babky sa tam rozprávali o ňom.To bol tiež jeden stých chlapcov,ktorý pred mnohími rokmy podpálili ten dom a to malé dievčatko zomrelo.:(((

Wizards of waverly place-Kuzelnici z Waverly

28. července 2011 v 11:42 | V.R |  Kúzelníci z Waverly 1.seria časty
Rodina Russoových působí navenek jako obyčejná rodina z New Yorku, ale to je pouhé zdání. Alex, Justin a Max nejsou jen děti, ale také kouzelničtí učedníci, kteří spolu navzájem soupeří o titul nejlepšího kouzelníka.

A k čemu ta soutěž? Jen tomu nejlepšímu zůstanou kouzelnické schopnosti po dovršení 18 let!

Jejich otec Jerry, který přišel o kouzelnou moc ve prospěch bratra Kelba, vede kouzelnickou třídu a když má čas tak také pomáhá ve Waverly Place Sub, který provozuje s mámou klanu Terezou.
Rivalita mezi sourozenci mění každodenní život, protože děti se snaží využívat magie při každé příležitosti, ať už jde o domácí práce nebo vzájemné vyřizování účtů.

Je vždy zábavné pozorovat Alexe, Justina a Maxe, jak se snaží uklidit nepořádek, než je načapají rodiče. Být puberťákem v rodině Russoových není jen tak!
twitstamp.com